[Show as slideshow]

foto: Petra Pucherová

KEDY: 10. február – 3. jún 2012
KDE: Slovenská Národná Galéria v Bratislave, Esterházyho palác
KONCEPCIA VÝSTAVY: Inštalácia, ktorú Denisa Lehocká vytvorila pri príležitosti tejto výstavy v SNG je situovaná na jednom poschodí Esterházyho paláca. Samotný projekt je koncipovaný ako väčšina prác autorky – priestorová koláž spojená s prehodnocovaním priestoru / architektúry. Je to komplexná inštalácia vytvorená z autorkiných kresieb, malieb, objektov, ale aj z rysovacích pomôcok, galerijných inštalačných komponentov, vybraných zbierkových predmetov Slovenskej národnej galérie, ako napríklad stôl navrhnutý architektom Dušanom Samuelom Jurkovičom alebo sedadlá od architekta Jaroslava Nemca, ktorý je v spolupráci s architektom Vladimírom Dedečkom autorom interiérov SNG – všetky tieto a ďalšie prvky tvoria jeden celok s nájdenými prírodninami.

Pre Denisu Lehockú je charakteristická voľná tvorba v priestore, nie je to však parafráza či metafora vzťahov okolitého sveta ani autobiografická spoveď, je to ich vizuálna transformácia. Hoci všetky jej diela majú silný autobiografický základ, smerujú k obecnejšej výpovedi.

[Show as slideshow]

foto: Petra Pucherová

KEDY: 16. február – 27. máj 2012
KDE: Slovenská Národná Galéria v Bratislave, Esterházyho palác
KURÁTORKA VÝSTAVY: Petra Hanáková

VYSTAVUJÚCI: Marko Blažo, Pavlína Fichta Čierna, Ivan Dudáš, Ľubomír Ďurček, Stano Filko, Dominika Horáková, Zuzana Janečková, Peter Kalmus, Dorota Kenderová, Július Koller, Magdaléna Kuchtová, Marek Kvetan, Otis Laubert, Svätopluk Mikyta, Monogramista T.D., Martin Piaček, Karol Pichler, Peter Rónai, Ľuba Sajkalová, Mariana Sedlačíková, Pavel Maria Smejkal, Olja Triaška Stefanović, Patrik Ševčík, Veronika Šramatyová, Jaroslav Varga

„V čase pretlaku, hromadenia, navrstvovania a zanášania (hardvéru) sveta nielen vecami, ale i nadbytočnými ideami a informáciami akoby sa podprahovo rysoval aj opačný princíp – potreba defragmentarizovať, „prečistiť“ kultúrny disk a zenovo vzdorovať nadprodukcii, priveľkej informačnej záťaži. V recepčnom prostredí súčasnosti sa tak stále častejšie a nástojčivejšie objavujú rôzne stratégie zapúzdrovania, vyzátvorkovávania sa, vymazávania či vypnutia sa z nestráviteľnej, príliš dotieravej a stresujúcej reality.
Hoci väčšinové tvorivé gesto umelca obyčajne vzniká pridávaním, teda zanech(áv)aním stopy vo svete, nás budú zaujímať diela a postoje opačné, no nielen v zmysle klasického minimalizmu či konceptu (teda v zmysle dematerializácie ako spôsobu tvorby), ale i v zmysle témy.“